AKO ROZOZNÁM HRANICU MEDZI POKOROU A NÍZKYM SEBAVEDOMÍM?

Odpoveď je taká, že túto otázku si človek so zdravým sebavedomím nepoloží. On totiž vie, že pokora a nízke sebavedomie je niečo úplne iné. V prvom rade poďme rozobrať, čo je to pokora. Pokora nie je to, keď sa niekto kŕmi suchým chlebom, a „pokorne“ tvrdí, že mu to stačí.

Lebo všetci vedia, že to tak nie je. Pokora je to, keď niekto sedí pri hostine, bez problémov tam zavolá aj toho so suchým chlebom a nikdy pri tom nezabúda, že v takej situácii sa môže ocitnúť aj on sám. Čiže pokora je vďačnosť za to, čo už mám, a pripomienka toho, že kedykoľvek mi to môže byť odňaté. Či už ide o peniaze, prácu, vzťah, zdravie, … Preto si myslím, že pokorný človek má všetko, ale vie si to aj vážiť. Teší sa z toho, nezávidí druhým, ktorí majú viac, a neustále pracuje na svojom vývoji. Ako rozoznám hranicu medzi pokorou-obr

Človek s nízkym sebavedomím sa bude porovnávať s tým, kto má viac, bude stále chcieť viac, a bude tvrdiť aké je to nespravodlivé, že mu život tak málo nadelil. Život je však aj v tomto spravodlivý. Každá akcia má reakciu. Každý človek by mal pracovať na tom svojom živote, a neriešiť čo má niekto iný. Druhým želám len to najlepšie, ale nezaujíma ma čo majú. Ja mám to, čo si zaslúžim. To je pokora.

A keď chce mať niekto viac, tak pokiaľ je to v mojich silách, odovzdám mu svoje skúsenosti, a posuniem ho k jeho cieľu. Nevynesiem ho, ale posuniem. Je to jeho cesta. Keby som ho niesla na chrbte, ja by som bola veľmi unavená, a on by aj tak nevedel kadiaľ ísť ďalej. Bolo by fajn keby si ľudia viac verili, a nepotrebovali by niekoho chrbát, po ktorom sa môžu šplhať. Niekedy stačí barla aby sa naučili sami chodiť.

Erma Bombeck:  Keď budem stáť pred bohom na konci môjho života, budem dúfať, že mi už nezostal ani jediný kúsok môjho talentu, a budem môcť povedať: Použila som všetko, čo si mi dal.“

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *