Kategória: Som sám/sama

STAV: SLOBODNÝ

Mám už skoro tridsať, žijem s rodičmi, a na obzore žiadny vzťah.

AJ DVAJA SÚ RODINA

Zostal som sám s dcérkou a neviem si nájsť ženu.

MÁM 21 ROKOV A POCIT, ŽE VŠETKY NORMÁLNE ŽENY VYMRELI AKO DINOSAURY

To isté si zrejme hovoria 21 ročné ženy o mužoch. Faktom je, že je to čím ďalej horšie. Asi by som teraz nechcela mať 20 rokov. Ale to isté mi hovorila moja mama, keď som ich mala ja. Takže každá doba je iná. A predstavte si, ja som toho normálneho našla. Dokonca len pred pár...

AKO SA PO ROZCHODE NENAMOTAŤ NA NOVÝ VZŤAH V POCITE ZÚFALSTVA?

Niečo podobné tu už bolo. Áno, po rozchode máme tendenciu okamžite niekoho mať. Pomáha nám to na zranené srdce a bolesť. Ale keď sme bývalého/bývalú naozaj ľúbili, nejde to tak rýchlo, ako by sme chceli. Práve ten pocit zúfalstva a strach so samoty nás núti rýchlo niečo riešiť.

NEVIEM AKÝ MÁ MÔJ ŽIVOT ZMYSEL.

Aj ja sama sa niekedy zamýšľam, aký zmysel má to, čo tak často robíme. Varenie, pranie, s dieťaťom do škôlky, stretko s kamošmi, a to všetko medzi tým, ako sa uštveme v práci. Je to život so zmyslom? Sme si istí, že zadaní, zamestnaní, uštvaní rodičia sa nepýtajú, či to všetko má nejaký zmysel?

MÁM 35 ROKOV A NEMÁM ŽIADNY VZŤAH. NIKDY SOM VLASTNE ANI NEMAL. ASI SA NEPÁČIM ŽENÁM.

Určite ste sa niekedy sám seba pýtal, že o čo je lepší, prípadne krajší nejaký  muž z vášho okolia? A on má partnerku, vy nie. V tejto otázke je skrytá odpoveď. Vôbec nie je lepší ani krajší, len si to myslí. Vy si to o sebe nemyslíte.

PRIŤAHUJÚ MA TIE NESPRÁVNE TYPY. VŽDY SI VYBERIEM ZLE.

Zvláštne. Viete to, ale aj tak to spravíte znova. Priťahujú nás väčšinou tie isté typy. Keď som sa rozišla s bývalým, prvý chlap, ktorého som stretla, mal veľmi podobné vlastnosti. Od začiatku ma to rozčuľovalo. Stále som nevedela, že čo mi na ňom tak vadí, keď sa mi zároveň páči.

SOM UŽ DLHO PO ROZVODE A STÁLE SOM SAMA. MYSLÍM, ŽE NEDÔVERUJEM MUŽOM.

Je úžasné ako dokážeme problém pomenovať. Myslím, že nedôverujem mužom. A ja si zasa myslím, že okrem nedôvery je tam aj strach. Väčšinou vieme kde je pes zakopaný, ale prestať sa báť a dať niekomu šancu, to už je iná pesnička.

NEDÔVERUJEM ĽUĎOM. CÍTIM, ŽE SA TÝM IZOLUJEM. ČO S TÝM?

Nedôvera k ľuďom. Tá určite nevznikla za noc. Je to dlhodobý proces plný sklamaní. Ten človek sa ku mne nezachoval pekne, ten ma zase podrazil a ja som to od neho nečakal. Prvá základná chyba. Očakávanie. Prečo stále niečo očakávame?

AKO VÁM MÔŽE SPÔSOBOVAŤ BOLESŤ NIEKTO, KTO BOL KEDYSI JEDINÝM DÔVODOM VÁŠHO ÚSMEVU?

To je celkom logické. Keď mi je niekto ukradnutý, tak sa pre neho nebudem trápiť. A ten, na kom mi najviac záleží, to bolí najviac a najdlhšie. Na takúto bolesť mám len jeden recept. Všetko má svoj začiatok aj koniec. Ráno vyjde slnko, večer zapadne. Taký je kolobeh života. Nesmúť za ránom, zajtra príde iný...