Rýchle odpovede na otázky?

Ľudia často hľadajú odpovede na otázky, ktoré ich vo vzťahu trápia. Niektoré sú naozaj závažné, a potrebujú veľa času, aby sa postupne vyriešili. Inokedy sú to len situácie, či krátke okamihy, ktoré sú nám nepríjemné. Na niektoré z týchto otázok nájdete odpovede tu:

5 rád ako s nadhľadom prežiť

rany z lásky

Už ako malé deti sa pri rozprávkach radi stávame rytiermi a princeznami. Každý z nás má svoju obľúbenú rozprávku. Tak prečo ju potom nevieme žiť. Prídu prvé lásky, a vo väčšine prípadov sa k tej láske nikdy nepriznáme a tíško doma trpíme, lebo čo keď by to nevyšlo.

AKO POVEDAŤ CHLAPOVI ČO CHCEM?

My ženy máme úžasnú schopnosť rozprávať okolo problému neuveriteľne dlhý príbeh. Keď sa dostaneme k pointe, ak vôbec, tak nás náš chlap už dávno nepočúva. A ak je taký úžasný a počúva, tak si ide oči vyočiť, z hlavy sa mu parí a aj tak nevie, čo vlastne chceme. Lebo pointa nie je nikde. On nevie čítať medzi riadkami. Pýtame sa: Ako je možné, že kamoška Jana vie presne na čo myslím? On tomu určite nechce rozumieť. ... A ide nás roztrhnúť od jedu. Ó Bože, ... chudák chlap. On tak veľmi chce rozumieť a nejde to. Musíme pochopiť jednu zásadnú vec: Jedna vec je povedať čo chceme, a druhá vec je povedať mu to tak, aby tomu rozumel. Muži sú v porovnaní s nami nekomplikované bytosti. Potrebujú v prvých troch vetách jasný pokyn. Miláčik, prosím ťa, povysávaj, vynes smeti alebo nakúp. To sú vety, ktorým rozumejú. Potom je mužovi jasné, čo má urobiť, aby sme boli šťastné. Samozrejme, nebavíme sa tu o mužoch, ktorí nám odpovedia: "Zabudni! To je ženská robota." Takých treba vymeniť, alebo byť ticho a robiť ženskú robotu. To už je na každom individuálne, ako sa rozhodne. Každopádne, ako si ustelieš, tak budeš spať. Vlastne, vždy je všetko o našom rozhodnutí. Ľudia sa k nám správajú tak, ako im dovolíme. Preto je dôležité, aby sme sa mali radi. Potom nás aj druhí ľudia majú radi a akceptujú nás. Takže pokiaľ máme skvelého partnera a občas máme pocit, že na seba hovoríme v cudzom jazyku, tak treba naozaj problém pomenovať stručne a konkrétne. Tak aby sme sa vyhli nedorozumeniam.

AKO REAGOVAŤ NA ČLOVEKA, KTORÉHO NEMÔŽEM VYSTÁŤ, A AKO S NÍM ZLEPŠIŤ VZŤAH?

Keď nemôžem niekoho vystáť v mojej prítomnosti, je to v prvom rade môj problém, nie jeho. Taký človek vo väčšine prípadov ani nevie, že ho nemáme radi. V takomto prípade by som sa zamyslela nad tým, čo mi na ňom tak nesmierne vadí, a čo na ňom naopak môžem mať rada. Samozrejme hovoríme o človeku, ktorého zo svojho života nemôžeme vymazať, napr. rodičia, súrodenci, kolegovia, ... Pokiaľ je to niekto, koho nemusíme riešiť, tak ho proste vymažeme z telefónneho zoznamu. Načo si robiť zbytočne zle? Každý človek, aj ten najneznesiteľnejší má nejaké vlastnosti, ktoré si môžeme vážiť. Tak ich vyzdvihnite, a naopak sa pokúste pochopiť tie jeho negatívne. Prečo sa tak správa? Čo prežil? Alebo, nie je to len moje zrkadlo a ukazuje mi to, čo neznášam na sebe? Len si to nechcem priznať. Veď kto by si chcel priznať, že robí chyby? A počuli ste už staré známe: "Keď chceš niekoho zmeniť, začni od seba."? Ono je to vlastne jediný spôsob ako sa to dá. Nerada to hovorím, veď jednoduchšie by bolo zmeniť iných, ale takto to nefunguje. Čítala som prekrásny výrok od Tulku Lámy: "Existujú dva druhy problémov: Problém, ktorý sa riešiť dá, ten vyrieš. A problém, ktorý sa riešiť nedá. Ten sa nauč akceptovať. Keď ho začneš akceptovať, prestáva byť problémom." Aké krásne a jednoduché. A naozaj to tak je. Ak teda nájdeš dobré vlastnosti toho človeka, a tie čo ti vadia sa naučíš akceptovať, tak potom tá nechuť či zlosť, čo k nemu cítiť, zmiznú. Najúžasnejšie na tom je, že takto oslobodíš hlavne seba a neskôr sa budeš sám seba pýtať - prečo som mal s tým človekom problém.

AKO VYJADRIŤ SVOJ NÁZOR VOČI AUTORITE, ZOSTAŤ PRI TOM SÁM SEBOU, ZOSTAŤ SLUŠNÝ A NEURAZIŤ NIEKOHO?

Je to veľmi rozsiahla otázka a odpoveď si vyžaduje individuálny prístup. Pokúsim sa to však zhrnúť všeobecne. Predpokladajme, že autorita je človek, ktorému na našej reakcii záleží, pretože ak nie, tak je to bezpredmetné. Každého človeka, ktorý v našom živote predstavuje autoritu, napríklad rodičia, šéf, profesor, lekár...., by sme si mali vážiť. Tým pádom je naše správanie založené na prirodzenom rešpekte. Ten človek by mal úctu vycítiť z nášho správania, ale mal by zároveň vedieť, že som osobnosť, ktorá má svoj názor a dokáže ho prezentovať napriek úcte. Znamená to, že vždy slušne, úctivo a hlavne pravdivo poviem svoj názor. Tým prinútim autoritu zamyslieť sa nad tým, kto vlastne som. Samozrejme môj argument musí byť dostačujúci na to, aby ma vôbec počúval a nevyzerala som ako blbec. Takže sa k tomu nemôžem postaviť ako nezrelý tínedžer a tváriť sa arogantne akoby som zhltla všetku múdrosť sveta, ale ani ako pokorný spotený zamestnanec, ktorý si pokojne nechá o seba otrieť topánky. Každá autorita je len človek. Má svoju rodinu, radosti, starosti zlé a dobré dni. Treba si to uvedomiť a tak sa na toho človeka pozerať, pokúsiť sa odhadnúť situáciu a hlavne mu dokázať, že som hodna byť jeho dcérou, synom, zamestnancom, alebo študentom, .... Takže hlavu hore, vážte si samy seba, ale nepreceňujte sa. Henry Ford: "Či už si myslíš, že to dokážeš, alebo si myslíš, že to nedokážeš, tak máš pravdu."

AKO SI ZAISTIŤ SLUŠNÉ SPRÁVANIE OD ÚRADNÍKA ČI PREDAVAČKY?

Jednoducho. Ľudským prístupom. Treba si uvedomiť, že aj on je len človek, nie je to stroj. Človek so svojimi náladami, problémami a nešťastiami. Keď sa mračí, možno sa mu niečo stalo, alebo ešte horšie - je v práci, ktorá ho nebaví, ale musí tam byť, aby mal čo jesť. Možno vy patríte k tým šťastným, ktorí svoju prácu milujú a tešia sa z nej, alebo ste na tom ako on. No s najväčšou pravdepodobnosťou ste na tom rovnako ako on. Tak si predstavte, ako vás niekedy tí ľudia v práci obťažujú. Nedávno som bola na nákupe v hypermarkete, a keď som prišla domov tak som zistila, že mi nablokovali tortu za 25€, ktorú som vôbec nekupovala. Od zlosti ma skoro rozhodilo. Zase obliecť malého a trepať sa 20km do obchodu kvôli nejakej krave, čo nevie blokovať. Potom som sa upokojila a povedala som si, že nie je sranda sedieť tam osem hodín a robiť dookola to isté. Tak som sa tam vrátila, a namiesto aby som začala vrieskať na ženu na reklamáciách, ktorá za to nemôže, som zvolila normálny prístup. "Dobrý deň, vaša kolegyňa mi nablokovala tovar, ktorý nemám, prosím si naspäť peniaze." Pani rýchlo zistila, že takú tortu teraz ani nemajú na sklade, ospravedlnila sa mi a vrátila mi peniaze. Rozišli sme sa s úsmevom. Ďalší príklad: prišla som na poštu, kde bolo veľa ľudí, a za prepážkou na mňa hľadela zamračená unavená teta. Ja som jej s úsmevom povedala: "Dobrý deň, to tu máte dnes ale ľudí. Nezávidím, určite sa už tešíte domov." Hneď som mala kamarátku, ktorá mi porozprávala aké je to ťažké. Ja som ju samozrejme pochopila. Teraz, keď tam prídem a teta má náhodou zatvorené okienko a uvidí ma, už aj na mňa máva, aby som išla k nej. Presne takto si zaistíme slušné správanie a milý úsmev. Slušným správaním a milým úsmevom. Maya Angelou: "Ľudia zabudnú na to, čo ste povedali alebo urobili, ale nikdy nezabudnú na to ako sa s vami cítili."

ODIŠIEL S NAJLEPŠOU KAMARÁTKOU. AKO PREŽIŤ ROZCHOD A NEZBLÁZNIŤ SA?

S kým?!? Tak takto by som ju už nikdy nenazvala. Dobrá správa je, že ste sa zbavili naraz dvoch hadov, ktorí by sa tak či onak raz prejavili. Myslím, že takéto niečo nemôže urobiť ani dobrý partner ani kamarátka. Takže vám vlastne urobili službu. Vrana k vrane sadá a rovný rovného si hľadá. Viem, že teraz to tak nevidíte. Ste zranená, zradená, nahnevaná a máte na to plné právo. Čas všetko vylieči. Horšie je, že teraz veľmi utrpelo vaše sebavedomie. To som až taká nemožná? Asi nie som pekná. Už som ho nepriťahovala. Takéto a možno aj ďaleko ohyzdnejšie veci vám víria v hlave. Len preboha nechoďte von s kamarátkami na drink s odporúčaním: "Neboj cica, takého chlapa si nájdeš, že bývalý ozelenie od zlosti. To je to najhoršie, čo môžete urobiť. Zúfalá, s podupaným sebavedomím, vyraziť na drink. Na míle ďaleko z vás sršia vaše pocity a každý chlap v okolí 300metrov od vás zdrhne. Čiže vaše sebavedomie dostane ďalšiu ranu. A verte mi, že omnoho ťažšie a dlhšie sa lieči sebavedomie ako zrada. Treba si uvedomiť, že ten chlap nie je jediný na svete, a to ako sa zachoval vypovedá o tom, že keby bol posledný, ja by som ho nechcela. O tej akože "kamarátke" sa už nevyjadrím. Na tú zabudnite. Škoda atramentu, aby som k tomu niečo dodala. Ako prvé odporúčam, poriadne sa vyplakať, ale naozaj poriadne. Keď už nebudete vládať plakať, tak je to už vonku. Ako terapiu odporúčam literatúru o nových začiatkoch a sebavedomí, prípadne motivačné videá na internete. Popritom skúste nájsť výhody, ktoré máte odkedy tam partner nie je. Napríklad, nemusíte zbierať špinavé ponožky, nemusíte variť, toľko prať, nemusíte sa deliť o diaľkový ovládač, môžete ísť kam chcete a nikomu sa nespovedať, ste slobodná. Čím skôr pochopíte, že svoje šťastie nemôžete podmieniť inou osobou, tým lepšie pre vás. Toto tzv. liečenie netrvá krátko, ale život ide ďalej. Z vašej bolesti neprestalo svietiť slnko, ani nezastal čas. Čím skôr to pochopíte, tým skôr to budete mať za sebou. Ak si s tým nebudete vedieť poradiť, napíšte mi a nebudete v tom sama. Budem tu pre vás a spolu to nejako zvládneme.

MILUJEME SA, CHCEME SPOLU ŽIŤ. ALE ON JE ŽENATÝ A RIEŠI ROZVOD. MÁM SA S NÍM VYSPAŤ?

Prvá veta sa vám asi nebude páčiť, ale podľa toho sa riadim ja, a vždy sa mi to vyplatilo. "Nerob druhým to, čo nechceš aby robili tebe." Neviem si predstaviť, že by sa mi páčilo zakladať si svoje šťastie na nešťastí druhého. Ak sú v tom manželstve deti, tak potom tých, ktorí tým utrpia je viac. Asi by som si položila otázku: "Keď to urobil jej, neurobí to za nejaký čas aj mne?" Určite aj ju kedysi miloval. Ďalšia vec, ktorá by mi bežala hlavou, by bola: "Čo ak mne hovorí jedno, a doma niečo iné? Dá sa mu veriť?" Na tieto otázky si budete musieť odpovedať sama. Vy ste sa však pýtali na to, či sa s ním máte vyspať. Keď som si ja odpovedala na tieto otázky, vyšlo mi, že ja by som to neurobila skôr ako sa rozvedie. Otázka je, či ste už rozhodnutá a pýtate sa len tak, alebo ešte stále váhate. Ak váhate, tak počkajte, a podľa toho ako sa zachová on, sa určite rozhodnete správne. Niekedy takýto vzťah naozaj vyjde. Keď nie je šťastný so svojou manželkou, napriek snahe to nejde, a vás naozaj miluje, potom nemá zmysel aby v tom manželstve ostal. To by bolo nešťastných priveľa. V takomto prípade utrpí ujmu len jeho žena, a aj to sa časom zahojí. Želám veľa šťastia. M. J. Lermontov: "My ženy potrebujeme "krásu", aby nás muži milovali a "hlúposť", aby sme my milovali ich.

SKLAMALA MA NAJLEPŠIA KAMARÁTKA. PO 8 ROKOCH SA NA MŇA VYKAŠLALA KVÔLI INTRIGÁM. AKÝ MÁM ZAUJAŤ POSTOJ?

Viem, že takáto zrada veľmi bolí. Treba sa však spýtať samej seba, či by som sa s ňou chcela ešte kamarátiť. Predsa moja najlepšia kamarátka nemôže veriť intrigám, lebo ma najlepšie pozná. A keď im uverila, tak ma asi nepoznala tak, ako som si myslela. Je to smutné, ale aj to sa stáva. V každom prípade si treba nájsť inú. Niektorí ľudia sú v našom živote dočasne. Keď nám odovzdajú, čo majú, idú ďalej. Možno vás mala naučiť len odpúšťať, alebo prijať sklamanie. To je jedno. Poďakujte sa za všetko čo vám dala a riešte dôležitejšie veci. Ak sa jej napriek všetkému nechcete vzdať, konfrontujte ju, vysvetlite si veci, a pokračujte v priateľstve. Keď ona konfrontáciu nechce znamená to, že sa s vami už nechce kamarátiť ona. Rešpektujte ju. Neznámy autor: Cudzinci sa môžu stať najlepšími priateľmi rovnako, ako sa najlepší priatelia môžu stať cudzincami.

PREČO BOL MÔJ BÝVALÝ TAKÝ BLBEC, A NEPOVEDAL MI DO OČÍ ČO HO ŠTVE, ALE SOM SA TO DOZVEDELA PO ROZCHODE OD INÝCH ĽUDÍ? (VNÍMAM TO AKO SMUTNÉ, ŽE ČLOVEK KTORÝ MI BOL NAJBLIŽŠÍ MI NEPOVEDAL TO NAJDÔLEŽITEJŠIE.)

A možno aj povedal. Len ste nepočúvali. Možno to naznačoval všemožnými spôsobmi, len nemal silu povedať to otvorene. Možno sa bál odmietnutia, a možno ste ho odmietli už len keď to naznačil. Tak si to nechal radšej sám pre seba. Občas sa treba zamyslieť sám nad sebou. Lebo keď chcem riešiť problém, musím začať od seba. Z mojich skúseností viem, že ľudia ešte pred rozchodom riešia, naznačujú, skúšajú povedať tomu hluchému "je problém...". Keď nie sú vypočutí, vzdávajú sa a je im to už jedno. Ak im to je už jedno, hluchý začne počuť a kričí že nie vypočutý. Bohužiaľ väčšinou neskoro. Niekedy je to len o tom, že nie sú vypočuté požiadavky toho druhého, a všetko sa prispôsobuje len tomu jednému. Aj to časom človeka prestane baviť. Takže sa treba zamyslieť kde ste urobili chyby, zhodnotiť ich a snažiť sa ich už nerobiť. Nie riešiť to, že ten blbec mi niečo nepovedal. A možno sa vám moja odpoveď nebude páčiť, ale to tak býva, keď nám niekto povie pravdu. Neznámy autor: Hovorí sa, že si neuvedomujeme čo máme, kým to nestratíme. Pravda však je, že si to uvedomujeme, ale neveríme tomu, že by sme to mohli niekedy stratiť.

AKO PREŽIŤ SVOKRU/SVOKRA?

Hehe. To je ťažké. Väčšinou nás prežijú ony. Ale nie, teraz vážne. Neviem presne ako je tá otázka myslená. Ako s nimi vychádzať? Alebo ako prežiť ich návštevu? O tomto je so mnou ťažké diskutovať, pretože pre mňa je rodina veľmi dôležitá. Chcem, aby môj manžel kvôli mne nestratil rodičov, alebo s nimi nemal konflikty, a tiež chcem, aby moje deti mali starých rodičov. Takže pre mňa bolo vždy dôležité s nimi dobre vychádzať. Som ale človek, ktorý urobí veľa kompromisov kvôli rodine. Bez toho to nejde. Pre každú mamu je jej synček najlepší chlapec. To znamená nesťažujte sa, a hlavne sa jej o neho dobre starajte. Buďte vždy milá, kupujte rovnaké darčeky ako svojim rodičom, a hlavne ich skúste mať naozaj rada. Každý má chyby, aj vy aj ony. Otázka je, či ich dokážete akceptovať. Určite sa teraz nájdu ženy, ktoré si povedia: "Tak to by som ti dopriala tú moju svokru!" Jasné, dobrá svokra je len mŕtva svokra. Opäť ale budem trvať na svojom. Keď chceš niekoho zmeniť, začni od seba. To je jediná správna cesta. Nauč sa rozumieť reči jej kmeňa. Vytiahni z nej tie najlepšie vlastnosti, a miluj ju preto. Ale nikdy nezabudni povedať slušne svoj názor. Práve preto si ťa bude vážiť. Ak niečo riešiš s matkou svojho partnera, vyrieš si to s ňou sama. Nezaťahuj do toho partnera. Mimochodom, mám dve svokry a s oboma mám dobrý vzťah. Dokonca ma majú rady. 🙂

MILUJEM SVOJHO PARTNERA. ON JE VERIACI, JA NIE. MÁ NÁŠ VZŤAH BUDÚCNOSŤ? DÁ SA NÁJSŤ KOMPROMIS?

Som si istá, že určite áno. Nie nadarmo sa hovorí - láska hory prenáša. Všetko sa dá. Len vo vzťahu netreba zabúdať, že sú tam dvaja. To znamená, že kompromis sa musí urobiť na oboch stranách. Ak vás partner miluje rovnako, tak jeho viera nemusí obmedzovať váš vzťah. Môžete ju vnímať a tolerovať tak, ako on vníma a toleruje vaše koníčky. Dajte si každý priestor na to, čo je pre vás dôležité. V žiadnom prípade sa ale nenechajte tlačiť k niečomu, čo nechcete. Takisto si treba dopredu určiť ako budete vychovávať deti. Dohodnúť sa tak, aby ste boli obaja spokojní. Pokiaľ sa to ale nedá, a partner už teraz nie je ochotný nájsť spoločnú cestu, tak do toho by som nešla. Hlavne musíte vidieť, či to myslí úprimne alebo vám čokoľvek teraz sľúbi, čo neskôr nehodlá splniť. Každopádne sa trošku spoľahnite na svoju intuíciu. Prečo to už teraz musíte riešiť? Ja a môj manžel veríme každý v niečo iné. Napriek tomu sme túto otázku za päť rokov ešte neriešili. Nijako sa totiž vzájomne neobmedzujeme. Dokonca si na túto tému vieme aj podiskutovať. Buďte opatrná!

MOJA PARTNERKA MÁ DIEŤA Z PREDOŠLÉHO VZŤAHU. AKO SI K NEMU NÁJSŤ CESTU?

Veľmi chúlostivá otázka. Je to dosť individuálne, ale skúsim odpovedať globálne. V prvom rade je dôležité koľko má rokov. Ak je to malé dieťatko, potrebuje otca. Je jedno či biologického alebo náhradného. Skrátka otca. Potrebuje jeho lásku, učiť sa od neho, nechať sa vychovávať. Potrebuje pocit úplnej rodiny. Pokiaľ ale to dieťa prekročilo určitý vek a je na prahu dospelosti, tak už otca má. Je jedno akého, vy ním nikdy nebudete. Vtedy je najlepšie zaujať postoj kamaráta. Pomáhať mu, rozprávať sa s ním, prípadne s ním ísť za športom. Pokúsiť sa preniknúť do jeho sveta ako kamarát. Môžete tým pomôcť aj vašej partnerke, ktorá s ním má v tomto veku pravdepodobne problémy. Ale pozor! Musíte byť veľký diplomat. Nesmiete jeho dôveru sklamať. Už ju späť nezískate. V tomto veku deti nepotrebujú výchovu, ale pochopenie. Vo veku od 8 do cca 14 rokov nepotrebuje otca ani kamaráta, a súčasne ich potrebuje oboch. To je vek kedy vie, že svojho otca má, ale nemá, a veľmi ho potrebuje. Čiže veľmi opatrne ho treba vychovávať ako otec, ale nesnažiť sa zaujať jeho miesto. To by zle znášal. Stredná zlatá cesta. Držím palce. Keď chcete môžete napísať vek dieťaťa, prípadne bližšie informácie a rozoberieme to podrobnejšie.

MÁM POCIT, ŽE MA PRIATEĽ IGNORUJE, AKO UPÚTAŤ JEHO POZORNOSŤ?

Pravdu povediac ignorácia je vážne, ak nie posledné štádium vzťahu. Predtým človek prosí, plače, háda sa, hnevá sa, trucuje, proste volá o pomoc a pochopenie. Ak už začne ignorovať, obyčajne je to začiatok konca. Nie je schopný ešte urobiť to posledné rozhodnutie, tak čaká, či to urobíte za neho. Je mu to jedno. Už nechce nič riešiť, hádať sa, rezignoval. Je len otázka času, kedy nájde tú poslednú silu a odíde. Nie som si istá, či ste nepremárnili všetky šance. V opačnom prípade to môže byť truc. Ak si ma nevšímaš ty, kašlem na teba ja. Keďže viem o vás málo, neviem v akom štádiu sa nachádzate. To musíte zhodnotiť sama. Ak je to to prvé, odporúčam vzťah ukončiť dôstojne, kým sa to dá. Asi si poviete: "Č mi to tá krava radí?" Ja to chcem pomôcť zachrániť, nie ukončiť. Ja som však úprimná, a to by som vám radila plakať nad rozliatym mliekom. To mlieko sa dá už len utrieť. Nepodarí sa vám ho dať späť do krabice. A keby s veľkom námahou predsa, asi by ste už nechceli piť. Otvoríte si novú krabicu. Ak je to ten druhý prípad, tak sa zamyslite, čo vám tým chce partner povedať. Venujete mu dostatok času? Má pocit, že je pre vás najdôležitejší? Nie je to zrkadlo nastavuje svojim správaním? Ak sa do toho zrkadla pozriete a zistíte, že je čo zlepšovať, tak ste si na svoju otázku práve odpovedali. Držím palce.

PREČO SI NIEKOHO VIEME VÁŽIŤ, A NIEKOHO NIE?

Asi preto, lebo slovo vážiť nevyplýva z toho čo by sme mali cítiť, ale z toho čo cítime. Vysvetlím. Napríklad: Ako si môžeme vážiť matku, ktorá je alkoholička, bije nás, a nestará sa o nás? Alebo ako si môžeme vážiť učiteľa, ktorý na nás kričí a my jeho výkladu aj tak nerozumieme? Na druhej strane príde cudzia žena, dáva nám lásku, starostlivosť, a my cítime že takto by mala mama vyzerať. Alebo príde vychovávateľ, ktorý nemá až také vysoké kvalifikácie, ale nás veľa naučí a vzhliadame k nemu. Keď si niekoho vážime máme k nemu prirodzený rešpekt. Nemusí sa o neho snažiť, proste tam je. Vážiť si niekoho nie je kopa slov, ale aspoň jeden malý skutok. Preto keď chcem mať rešpekt a chceme, aby si nás ľudia vážili, nerozprávajme, konajme.

MÔJ PARTNER ZMENIL SPRÁVANIE, NACHÁDZA SA V KRÍZE STREDNÉHO VEKU. AKO MU MÁM POMÔCŤ?

Tak to fakt neviem. Som mladá (41), krásna, kríza stredného veku mi nič nehovorí. (hehe, snažím sa odľahčiť situáciu...) Kríza stredného veku je naozaj len v našej hlave, ako sa cítime a vnímame. Bohužiaľ hlavne muži sú na ňu náchylný. Boja sa prirodzené procesu starnutia a potom sa správajú ako švihnutí. Dokazujú si svoju mužnosť dosť hlúpym spôsobom. Myslím, že naozaj pomôcť mu môže len odborník. Od vás to asi ťažko prijme. Hlavne vy ste tá, ktorej dokazuje aký je stále kápo. Asi by som vám radila spojiť sa s osobou, ktorá je teraz pre vášho partnera dôležitá a porozprávať sa, č i ho k tomu odborníkovi nedostane. V kríze stredného veku sa muži správajú rôzne. Niektorí majú problém s potenciou, tak obletujú mladé samičky, aby si dokázali svoju mužnosť. Iní sú bohužiaľ neverení a dokazujú si to takto. Ťažko povedať, ktorý z toho je váš manžel. Čaká vás ťažké obdobie, a je skvelé že mu chcete pomôcť. To vypovedá o tom aká ste dobrá partnerka. Ich to obyčajne prejde a potom si plieskajú hlavu o čo prišli. Najrýchlejšia ceste pre vás je navštíviť odborníka, ktorý sa zaoberá takými problémami. Detailne popísať vašu situáciu a pod jeho dozorom, krok za krokom priviesť partnera späť.

MÁM PODOZRENIE, ŽE MANŽEL MÁ MILENKU. ČO S TÝM?

Pokiaľ nie ste chorá žiarlivka tak vám môžem povedať, že vaše podozrenie bude asi správne. My ženy vieme veľmi silne vycítiť, že niečo nie je v poriadku. Stále sa voňavkuje, priveľa zrazu o seba dbá, stále je preč, má divné výhovorky, dokonca stáva, že vám odrazu venuje až priveľa pozornosti, a ubezpečuje vás ako veľmi vás miluje. Aj jednu aj druhé správanie je alarmujúce. Buď je zamilovaný ako somár, alebo má výčitky. Ak sú to výčitky, a máte inak dobrý vzťah, odporúčam nepátrať a nechať sa rozmaznávať. Aj tak nič nezískate tým, že budete vedieť pravdu. Čo si nepamätám, to sa nestalo. To je postoj, ktorý odporúčam. Táto pravda bolí a nič okrem bolesti vám neprinesie. Verte, že podozrenie, je stokrát ľahšie ako istota. Pokiaľ je ale zamilovaný, tak to asi zistíte tak či tak. Prestane si dávať pozor, a asi bude aj želať, aby ste to vedeli, nech to má ľahšie. Sebe pomôže a vy si s tým poraďte ako viete. Tak to obyčajne býva. Moja rada, zachovajte si dôstojnosť. Aj tak nič nezmeníte. To, že budete vrieskať na jeho milenku, prípadne sa u vyhrážať, urobí blbca len z vás. Nedoprajte mu to. Bude nad vecou a odprevaďte ho s gráciou. Nech si uvedomí, čo stratil. Aj tak vaše správanie situáciu nezmení, zmení len pohľad iných ľudí na vás. Buďte dám! Veľa šťastia.

NEMÔŽEM MAŤ DETI. MÔJ PARTNER ICH ALE VEĽMI CHCE. MYSLÍTE, ŽE NÁŠ VZŤAH MÔŽE VYDRŽAŤ?

Iste môže. Vyžaduje si to ale veľa kompromisov a úsilia. Ak vás partner naozaj miluje, tak chce dieťa s vami, nie len dieťa. Ak mu ho vy neviete dať, tak treba hľadať iné riešenie. V zahraničí je povolené, aby vám dieťa vynosila iná žena, teda ak máte zdravé vajíčka. Ak ani to nie je možné, tak sa treba poobzerať po adopcii. Nejakému nešťastnému dieťatku vytvoríte krásny domov. Keď ani s tým nesúhlasíte, prípadne to tak necítite, tak sa treba naučiť túto skutočnosť prijať. Nie ste ani prvý ani posledný bezdetný pár. Faktom je, že život s deťmi je plnohodnotnejší, ale aj náročnejší. Preverí aj skutočne dobré vzťahy. Odrazu si nemôžete robiť čo chcete. Váš život je v rukách ružového uvrieskaného uzlíčka. Všetko sa podriaďuje novému šéfovi. Či sa bude spať, jesť, kúpať, .... Dokonca aj kedy sa pôjde nakupovať. Verte mi, viem o čom hovorím. Potom sa všetko podriaďuje škole a krúžkom. Kedy sa pôjde na dovolenku, na výlet, alebo si len tak oddýchnuť. Je to náročné obdobie, ktoré netrvá krátko. Je váš partner na to pripravený, alebo si to len myslí. Na to sa ale pripraviť nedá. Dieťa vás naozaj preverí. Všetko má svoje výhody aj nevýhody, tak ako každá minca má dve strany. Zoberte si len takého psíka. To je len maličká previerka zodpovednosti. Nemôže byť dlho sám, musíte ho vyvenčiť, nemôžete len tak odísť na víkend a zavrieť byt, musí jesť. Myslím, že plnohodnotný a šťastný život sa dá prežiť aj bez detí. Len treba prijať ten fakt, a nájsť si inú túžbu. Možno s manželom na tejto zemi máte iné poslanie ako byť rodičia.

MÔJ MUŽ JE HROZNÝ MAMIČKÁR. VŠETKO, ČO POVIE JEHO MAMA JE SVÄTÉ. BEZ OHĽADU NA TO, ČI MÁ PRAVDU. UŽ MA TO PRESTÁVA BAVIŤ.

To je veľmi častý a ťažko riešiteľný problém. Ako môžete bojovať s jeho mamou. To sa predsa nerobí. A ešte aj vyhrať, to je predsa nepredstaviteľné. Neviem prečo to tie matky svojim deťom robia. Zrejme si neuvedomujú, že ich chlapec bude večne nešťastný. Je to sebecká, opičia láska, kde matka nechce pochopiť, že jej chlapček dospel. Sám otec a manžel. Skúste sa vžiť do jeho role. Miluje svoju ženu a rodinu, ale mamu si nesmierne váži. Veď ho všetko naučila. Ženu môže vymeniť, ale mamu má len jednu. Čo keď má mama pravdu? Čo keď má žena pravdu? Čo má robiť? On chce len pokoj. Nerozumie čo im vadí. Lomcujú s ním zmiešané pocity. Čo tie dve od neho vlastne chcú? Je zúfalý. Do takejto situácie ho dostávate. Obe. Teraz ide o to, ktorá z vás je múdrejšia a nepotrebuje si nič dokazovať. Ja mám fantastický vzťah s mojou svokrou, dokonca aj bývalou. Dodnes si voláme. Môj bývalý muž je teraz ženatý so ženou, ktorú moja bývalá svokra nemôže vystáť. Je z toho nešťastný. Ja som s ňou stále v úzkom spojení, dokonca sa navštevujeme. Sme ako kamarátky. Prečo? Nikdy mi nevadilo, keď môj muž išiel pomôcť mame. Ani keď sme mali program. Je to predsa jeho mama. Nikdy som neuprednostňovala mojich rodičov pred jeho. Nikdy som im nekupovala menšie darčeky. Na oboch stranách som mala rovnaký meter. Tak ako mám ja svoju mamu a som tam vždy keď ma potrebuje, má ju i on. Netvrdím, že vždy sa to dá. Sú naozaj aj choré matky. To by som asi ušla. Do takého boja by som nešla. Hlavne ani tí prehnane milujúci synáčikovia nie sú zdraví. Z takým chlapom by som nechcela byť. Prečo ma ale moja bývalá svokra má rada, a svoju nevestu nemôže vystáť? Prečo sa mi dve spolu vieme smiať, tešiť sa vzájomne zo svojich úspechov, pomáhať si pri neúspechoch, a s druhou nevestou sa ledva pozdravia? Skúste sa na to pozrieť z jeho uhla pohľadu, a možno s tým voľačo urobíte.

S PARTNEROM SA STÁLE HÁDAME NA NEPODSTATNÝCH MALIČKOSTIACH. SOM Z TOHO NESMIERNE UNAVENÁ. VŠETKO JE V PORIADKU LEN VTEDY, KEĎ JE PO JEHO. MÁM MU USTUPOVAŤ?

Hádky o nepodstatných maličkostiach sú všade. Dôležité je, či pri vážnych situáciách držíte spolu. To, že si zase nehodil ponožky do koša na prádlo, alebo vy ste odložili jeho šrobovák na iné miesto, a on ho nevie nájsť, je normálne. Skôr sa mi nepáči, že vždy musí byť po jeho, a vaša otázka, či máte ustupovať. Myslím, že v každom vzťahu majú byť kompromisy. Ale dajte si ruku na srdce. Budete si vážiť samú seba, keď budete robiť, čo chce on? Hlavne vtedy, keď ste presvedčená, že to nie je správne. Neviem si predstaviť, že by ma k tomu niekto prinútil. Ja svojmu partnerovi vždy poviem svoj názor. Netrvám na tom, aby to tak aj vyriešil. Je na neho rozhodnutí, ako sa zachová. To isté očakávam od neho. Milujem ho a vážim si ho aj preto, lebo mi svoj názor povie. Aj keď môj je iný. Nemusí robiť, čo chcem ja. Stačí, keď bude rešpektovať, že ja to vidím inak. Ono totiž vôbec nie je dôležité, kde je pravda. Často je to len o uhle pohľadu. Dôležitý je vzájomný rešpekt. Takže, ak sa chcete jedného dňa zobudiť, nemať žiadny názor, a cítiť sa ako rohožka, ustupujte. Ste na dobrej ceste. Ak nie, naučte vášho partnera, že aj keď s vašim názorom nesúhlasí, musí ho rešpektovať. V tom prípade, ale aj vy jeho.

MÔJ PARTNER NEZNÁŠA MOJE DIEŤA Z PRVÉHO VZŤAHU. NA KOHO STRANU SA MÁM POSTAVIŤ, KEĎ VIEM, ŽE S MOJIM SYNOM JE TO NAOZAJ ŤAŽKÉ?

Neviem si predstaviť, že by sa nejaký muž postavil medzi mňa a moje dieťa. Určite by vyhralo dieťa. Už len preto, že on je dospelý, a má vedieť riešiť situácie inak. Okrem iného, aj mám syna z prvého manželstva, s manželom sme sa rozišli keď mal necelých 17 rokov. Bol už veľký, všetko chápal, ale aj tak to sním poriadne zamávalo, a boli s ním problémy. Môj druhý manžel prišiel do môjho života asi po pól roku, a našťastie ma nikdy nepostavil do situácie, že pre koho sa rozhodnem. Nesnažil sa ho vychovávať, a keď ma syn hneval, vždy mi bol oporou. Nikdy ho ale nesúdil. Ani mňa. Proste to prijal. Vedel, že keď miluje mňa, musí ma prijať aj so synom. Moje dieťa je mojou súčasťou. Teraz máme aj druhého synčeka. Myslím, že môj manžel až teraz pochopil môj strach o staršieho syna, keď neprišiel načas domov a nezdvíhal mobil. Na túto otázku mám jednoznačnú odpoveď. Neexistuje žiadny chlap, kvôli ktorému by som odvrhla svoje dieťa. Ani také dieťa, ktoré robí problémy. A nechcela by som ani muža, ktorý by neznášal moje dieťa, pretože ono je mojou súčasťou.

SOM DUCHOVNE ZALOŽENÁ. ZAUJÍMAJÚ MA VŠETKY MYSTICKÉ VECI. MÔJ MANŽEL JE TVRDÝ REALISTA. PRE NEHO SÚ TO VŠETKO KRAVINY. DÁ SA NEJAKO ZLADIŤ NÁŠ VZŤAH?

Presne to som prežívala vo svojom 17-ročnom manželstve. Ja som čítala a napredovala, on však stál na mieste. Keď som mu povedala, aby niečo takto nerobil, lebo sa to takto a takto skončí, neveril mi. Vždy tú chybu spravil, a potom ma obvinil, že som bosorka. Aj mne dlho trvalo, kým som si uvedomila, že to sú jeho chyby a on ich musí spraviť. Len som stále očakávala, že sa z nich poučí. "Očakávanie" - moja chyba. A on sa nepoučil! Myslím, že ich robí dodnes. Aj ich robím, ale snažím sa, nech nie sú tie isté. V takomto vzťahu sa dá dlhodobo fungovať, otázka ale je, či som bola šťastná. Čím viac som vedela, tým viac som bola nespokojná. Až prišiel jeden deň, a mne sa už naozaj nechcelo motať v jeho kolotoči. Tak som začala odznova. Bolo to ťažké. Vždy nás brzdí strach či sme urobili dobre. Napriek tomu som bola šťastnejšia ako kedykoľvek predtým. Znášala som totiž už následky svojich rozhodnutí. Nie tých jeho. Vtedy som naozaj zistila, že to všetko funguje. Kozmickou rýchlosťou som sa posúvala vpred. Stretla som muža, ktorý má podobné priority ako ja a hlavne sa učíme navzájom. Čo je skvelé, pretože napredujeme a vzájomne sa nebrzdíme. A hlavne tiež rozumie tomu, že každá príčina má následok. Takže nezvaľuje svoje chyby na nepriazeň osudu, ale sa snaží poučiť. Jasné, aj my stále niečo riešime. To je život, neustále prúdiaca energia. Z toho prúdu sa však snažíme vybrať si to najlepšie. Odpoveď na vašu otázku je jednoduchá. Zladiť sa môžete aj so žirafou, ak sa máte radi. Dôležité je uvedomiť si kvalitu a plnohodnotnosť vášho vzťahu. Mali by ste byť šťastná, nie len zladená.