VZŤAHY MEDZI BRATRANCAMI A SESTERNICAMI

Pred pár dňami som sa zamýšľala nad touto témou. Tému mi predostrela moja virtuálna kamarátka Kristína. Hneď, ako som sa nad tým zamyslela, sa mi vynorili spomienky. Ako sme so sesternicou a bratrancom u babičky vymýšľali rôzne kúsky. Ako sme vedľa seba cez prázdniny spávali, jedli a lietali po lúkach.

Pamätáš Peťo, keď sme sa na strome prejedli čerešní, až nás bruchá boleli, a keď sme mali ísť domov na obed, ja som (ako správna princezná) nevedela zliezť zo stromu. Keď ste ma konečne dostali dolu, už som vôbec nevyzerala ako dáma. Moje pančuchy boli dotrhané, a krásne šaty samý fľak od čerešní. Tých  krásnych a pestrých zážitkov bolo naozaj veľa.

Najprv mi tieto spomienky priniesli šťastné pocity, ale odrazu som zostala smutná, keď som sa zamyslela nad tým, ako dlho som ich nevidela. Zamyslela som sa nad tým, aký je tento svet uponáhľaný. Máme ledva čas na svoje deti. Nieto na bratrancov a sesternice. Odkedy už nie sú medzi nami starí rodičia, tak sme sa snáď ani nevideli. Predtým sme sa stretávali aspoň na sviatky a Vianoce. Aj u Vás to tak je?

Predpokladám, že áno. Možno len deti, ktoré nemajú vlastných súrodencov, udržujú tieto kontakty aj v dospelosti. Aby mi z toho nebolo tak smutno, tak som sa snažila odôvodniť si to. Vyšlo mi z toho, že je to kolobeh života. Keď sme malí, stred nášho vesmíru je naša rodina. Ako rastieme, pridávajú sa priatelia zo školy, potom z práce, potom odchádzame od rodičov a zakladáme si vlastné rodiny. Máme deti, ktoré rastú, a naši rodičia starnú. Keď odídu na druhý svet, tak sa my stávame starými rodičmi a vytvárame našim deťom to, čo nám vytvorili oni – rodinu s bratrancami a sesternicami.

Takže smútok tu nemá miesto, to je kolobeh života a nám zostávajú prekrásne spomienky na detstvo. Ďakujem Kristínke, že mi pomohla si na ne spomenúť.

 

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *