NOCI S NEPRIATEĽOM

Náš vzťah je fajn, ale stále sa hádame na nepodstatných maličkostiach. Je to nesmierne únavné. Stále mám pocit, že ustupujem iba ja. Je to v poriadku?

Hádky o nepodstatných maličkostiach sú všade. Dôležité je, či pri vážnych situáciách držíte spolu. To, že on si zase nehodil ponožky do koša na bielizeň, alebo ona odložila jeho šrobovák na iné miesto a on ho nevie nájsť, je normálne. Skôr sa mi nepáči, že stále máte pocit, že musíte ustupovať, a nepáči sa mi ani samotná vaša otázka, či máte ustupovať. Myslím, že v každom vzťahu majú byť kompromisy. Ale dajte si ruku na srdce. Môže si človek vážiť sám seba, ak bude vždy robiť to, čo chce ten druhý? Hlavne vtedy, ak je presvedčený, že to nie je správne.

Neviem si predstaviť, že by ma k tomu niekto prinútil. Ja svojmu partnerovi vždy poviem svoj názor. Netrvám na tom, aby to tak aj vyriešil. Je len na neho rozhodnutí, ako sa zachová. A to isté očakávam od neho. Milujem ho a vážim si ho aj preto, lebo mi svoj názor povie. Aj keď ten môj názor je iný. Nemusí robiť, čo chcem ja. Stačí, keď bude rešpektovať, že ja to vidím inak. Ono totiž vôbec nie je dôležité, kde je pravda. Často je to len o uhle pohľadu. Dôležitý je vzájomný rešpekt.

Takže, ak sa chcete jedného dňa zobudiť, nemať žiadny názor, a cítiť sa ako rohožka, ustupujte. Ste na dobrej ceste. Ak nie, naučte vášho partnera/partnerku, že aj keď s vašim názorom nesúhlasí, musí ho rešpektovať. V tom prípade, ale aj vy ten jeho/jej názor.

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.