PREČO SI UVEDOMÍME, O ČO SME PRIŠLI, AŽ KEĎ TO STRATÍME?

Noooo, to bude asi preto, lebo sme nevďačný parchanti. Vôbec ale vôbec si neuvedomujeme, čo máme, nie to ešte byť za to vďační. Stále hľadáme dôvod pre nespokojnosť. Málo peňazí, veľmi teplo, odporná zima, na nič vzťah, žiadny vzťah, chcem dieťa, už mi z tej materskej hrabe, …. Nič nám nevyhovuje.

Jednoducho sa nevieme tešiť z toho, čo máme v tomto okamihu. Buď plačeme za tým, čo sme mali, alebo preto, čo ešte nemáme. Robíme to všetci, mladí, starí, múdri, hlúpi, šťastní, nešťastní. Je to vlastne jedno, v akom sme rozpoložení. Stále nemáme dosť a niečo chceme. Skúste sa zamyslieť, ako často si poviete: „Mám všetko čo potrebujem, som šťastná, ďakujem za to.“ Ak ste z tých veľmi šťastných, je to pól na pól. Ale takých je nás málo. Väčšinou stonáme ako sa nám nedarí, že nemáme peniaze, stále sme chorí, v partnerstve tiež nič moc, ….

Smutné je to, že niekedy máme naozaj všetko, tak si aj tak nájdeme nejakú hlúposť, čo nám chýba. A keď potom dostaneme kopanec, lebo náš partner to už s nami nevie vydržať, tak si premietneme všetko to pekné, čo sme s ním zažili. Prečo to nevieme urobiť dva dni pred tým ako nás kopne do zadku? Preto, lebo stále potrebujeme mať sa na čo sťažovať, a hľadať, čo nie je dobré. Preto odporúčam, dočítajte tieto riadky, a choďte objať svojho partnera. Povedzte mu, aký je pre vás dôležitý, a skúste to robiť častejšie. A nezabudnite sa za to, čo máte, poďakovať. Vďačnosť vám prinesie ďalší dôvod, z čoho sa môžete tešiť. Len si ho prosím všimnite.041 Prečo si uvedomíme, o čo sme prišli - obr

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *